Najvyspelejšia anti-imigračná politika Slovenska

Autor: Damián Onufer | 29.9.2014 o 18:00 | (upravené 21.4.2016 o 11:30) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  1347x

Tento blog som musel napísať, pretože som sa ako Slovák naozaj hanbil. Je to facka pre ľudí, ktorí opustili svoj domov a vydali sa za novým životom do krajiny, ktorá je členom Európskej únie.

 

Sú tri hodiny ráno, streda 24.09.2014. Vystúpil som z taxíka, otočil sa, a hľadel ako luterán do neba. Práve som dorazil na pracovisko oddelenia cudzineckej polície na Hrobákovej ulici v Petržalke. Predo dvermi bolo odhadom už 50 ľudí. Niektorí stáli a poslušne čakali, niektorí skúsenejší striehli vo vyhriatych autách a niektorí sa snažili na mieste robiť aký-taký poriadok. No na tomto mieste končí všetka sranda.

Vládne zákon džungle

Ak hovoríme o čakaní „na“ cudzineckej polícii, nehovoríme o čakaní niekde v teple, alebo nebodaj v čakárni. Hovoríme o rade tvoriacom sa od cca. jedenástej večera minulého dňa, predo dvermi polície, na betóne so strieškou 2,5x10 metrov. Od sekundy príchodu prvého čakateľa, až po otvorenie dverí o 7:30 na tomto mieste vládne zákon džungle. Pri dverách vzniká akýsi provizórny rad, no ten sa mení príchodom každého ďalšieho človeka. Dav tvorí široká paleta národností a jazykov. Početné sú skupiny najmä ukrajincov, rusov, rôznych aziatov, balkáncov, afričanov. Angličtina nie je istota. Pointou je, že tento rad nie je oficiálny, oficiálne poradové čísla policajti rozdeľujú až po otvorení dverí o 7:30. A všetci, ktorí už aspoň raz mali tú česť vedia, že ak sa im ujde číslo vyššie ako 50, na rad sa takmer určite nedostanú. Čo teda znamená zbytočne prebdenú noc, zbytočnú dovolenku a čo je horšie, možnosť pokuty alebo vyhostenia pri opakovaných, neúspešných pokusoch dostať sa včas do dverí. To ústi k nekontrolovateľnému predbiehaniu, podvádzaniu, kupovaniu miest a podobným veciam. Neraz sa stane (najmä osamoteným ženám a mladším mužom, ktorí nevedia po slovensky, rusky alebo anglicky a nedokážu zabrániť predbiehaniu) že po celonočnom čakaní skončia ako v Biblii: prví sa stanú poslednými.

Stačilo by málo a táto situácia by sa mohla jednoducho zlepšiť. Ako prvú, jednoduchú, lacnú a efektívnu zmenu navrhujem zavedenie akýchsi „zábradlí“ v šírke max. dvoch osôb, aké poznáme z letísk.  Zabránilo by to tvorbe širokého a neprehľadného radu, a pod dohľadom viacerých kamier by to obmedzilo predbiehanie.

Administratívne hradby

Pred predložením ďalších návrhov je potrebné priblížiť organizáciu práce polície. Nie som schopný hodnotiť pracovnú morálku a nasadenie policajtov, lebo o tom nemám bližšie informácie, a nemal som možnosť do zákulisia nahliadnuť.  Preto budem hodnotiť len pocitovo, no objektívne.

Ako všade, aj na tomto oddelení nájdeme ochotu aj neochotu, profesionalitu aj lajdáckosť. Vyzdvihnúť treba ochotu uprednostniť rodiny s deťmi, starých a chorých, ako aj snahu poskytnúť informácie naviac (napr. p. Ing. Tomáš). Bohužiaľ, iba v slovenčine (okrem slečny Mgr. Pauly a blondíny pracujúcej pri snímaní identifikačných znakov). Je naozaj tragikomické, keď sledujete pani pri okienku, ktorá nahnevane vysvetľuje zákon aziatovi, ktorý sa jej anglicky snaží vysvetliť, že naozaj po slovensky nerozumie. Tragikomické je to aj preto, lebo už z názvu „cudzinecká polícia“ vyplýva, že ide o kontakt s cudzincami, ktorí pravdepodobne po slovensky nevedia. Okrem tohto systémového problému je ďalším problémom organizácia času. Ako človek, ktorý vie o čom je administratívna práca, si uvedomujem, že nie je možné presne odhadnúť čas ktorý bude potrebný na vybavenie jednotlivých prípadov, nakoľko je každý prípad individuálny. No napriek tomu, prax ukazuje, že na hlavných pracoviskách 1-3 nie je možné zvládnuť viac ako 50 prípadov v pondelok, viac ako 70 v stredu a viac ako 35 v piatok. Pýtam sa, načo sa potom k týmto veciam udeľujú čísla 167 a podobne? V takom prípade tam človek neznalý situácie pretrpí bez úspechu celý deň, a maratón (krížovú cestu) si môže zopakovať. V tomto prípade by bolo ideálne jednak obmedziť počet vydaných poradových čísel na rozumný počet pre jednotlivé veci, a najmä pouvažovať nad otvorením ďalších pracovísk, alebo prácou na zmeny. Bonbónikom by bolo zavedenie systému napríklad „bodov“ pre ľudí, ktorí si odstáli deň na polícii no ich vec sa nestihla vybaviť. Takéto body by neskôr mohli zabrániť nespravodlivým pokutám.

Slovensko nie je len cudzinecká polícia

Tento blog som musel napísať, pretože som sa ako hrdý Slovák naozaj hanbil. Je to facka pre ľudí, ktorí opustili svoj domov a vydali sa za novým životom do krajiny, ktorá je členom Európskej únie. Zoskupenia, ktorého základom sú ľudské práva pre všetkých. No namiesto očakávaného vrelého prijatia ich čaká len policajná a administratívna šikana, míňanie posledných peňazí na pokuty alebo spolupráca s profesionálnym vystávačom radov.

Pýtam sa: naozaj chceme, aby bolo Slovensko v očiach cudzincov stále iba tranzitným okrajom vyspelého sveta? Chceme, aby cudzinci po prvom kontakte s našou administratívou začali premýšľať o ceste ďalej na západ? Lebo ak to chceme, tak toto je naozaj účinná anti-imigračná politika. Ja som osobne presvedčený, že naša krajina má čo ponúknuť každému cudzincovi aj domácemu. No myslí si to aj cudzinec, keď je pre našu krajinu reklamou nekonečné vystávanie radu, neznalosť angličtiny a neporozumenie?

 

Aktualizácia 30.9.2014 16:30: dnes som zachytil článok týkajúci sa tejto veci na sme.sk. Oceňujem prácu novinárov a dúfam, že ľady na polícii sa pohnú. K lepšiemu.

Aktualizácia 21.04.2016 11:30: nič sa nezmenilo. Policajti sú noví, profesionálnejší a zbehlejší veci, no šikana s čakaním, pokutami a bezdôvodne prísnym odmietaním víz (resp. prenášaním práce na ambasády s oveľa menším počtom pracovníkov) veselo pokračuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?